Geotermálna energia

Geotermálna energia nie je v skutočnosti obnoviteľným zdrojom. Pochádza totiž z horúceho jadra Zeme, ktoré má teplotu viac ako 4000 °C. Z dôvodu nevyčerpateľných zásob sa však medzi tieto zdroje zaraďuje. Na povrch sa dostáva cez vulkanické pukliny v horninách. Ide o najstaršiu energiu na našej planéte, pričom vo všeobecnosti sa považuje za čistý zdroj s nulovými dôsledkami pre životné prostredie (z hľadiska emisií skleníkových plynov). Toto tvrdenie však nie je úplne pravdivé. Parovodná zmes z geotermálnych zdrojov obsahuje totiž rozpustené plyny, a to najmä oxid uhličitý CO2, sírovodík H2S, metán CH4 a čpavok NH3. V porovnaní s ostatnými zdrojmi sú však emisie vyprodukované na jednotku energie štatisticky výrazne nižšie. Geotermálna energia je preto ekologicky lepšou alternatívou.

Vo vnútri Zeme sa hromadí veľké množstvo spomínanej energie. Pomalým prenikaním na povrch sa tvoria termálne toky, ktoré činia v priemere 0,063 W/m2. Termálny spád meria zvýšenie teploty na jednotku dĺžky: blízko povrchu zeme je termálny spád, ktorý poháňa geotermálny tepelný tok, približne rovný 30°C/km. To znamená, že asi na 3 km dĺžky dosiahne v priemere 100 °C. Tieto údaje napovedajú, že výsledný výkon je veľmi vysoký, je však rozložený na takom veľkom území, že jeho hustota  je veľmi nízka. Je oveľa nižšia, ako  hustota tepelného prúdenia, ktoré prichádza zo slnka za jasného počasia. To spôsobuje, že využívanie tejto energie je zložitejšie, ale v regiónoch s neobvykle veľkými geotermálnymi prameňmi je geotermálny spád väčší ako priemer. Na takýchto miestach je možné nájsť v hĺbke 1500 a 2500 m teplotu až do 200 °C.

Na Slovensku je 25 perspektívnych oblastí s geotermálnymi zdrojmi s teplotou vody do 150 °C v hĺbkach do 5000 m. V súčasnosti slúžia na vykurovanie nemocníc, sídlisk a prevádzku kúpalísk. Ako najperspektívnejšia lokalita z hľadiska svojho potenciálu sa ukazuje Košická kotlina, v ktorej sú geotermálne podzemné vody s teplotov 120 – 160 °C, a to v hĺbke menšej ako  3000 m. Žiaľ, dnešné využívanie na území SR je však obmedzené z dôvodu vysokých finančných nákladov. Výhody geotermálnej energie sú vysoký výkon, žiadna produkcia škodlivín a  možnosť postavenia všade na pevnine. Nevýhodou je, že využívanie tejto energie zvyšuje množstvo zemetrasení, prepadávanie sa zemskej kôry a riziko úniku jedovatých zlúčenín z vrtu.

Prvý geotermálny generátor elektrickej energie vyskúšal princ Piero Ginori Conti v roku 1904 v osade Larderello Taliansku. Najvýznamnejším užívateľom geotermálnej energie na svete je Island, kde viac ako 85% bytov vykurujú zdroje geotermálnej energie a 44 % celkovej spotreby energie kryje práve energia z geotermálnych zdrojov. Najväčšie množstvo elektrární využívajúcich tento typ energie sa nachádza v Kalifornii USA, významnými výrobcami elektrickej energie z geotermálnych zdrojov sú aj Filipíny, Mexiko, Taliansko, Japonsko, Indonézia a Nový Zéland.

Aj keď Švédsko nemá sopky, gejzíry, ani hlboké horúce vodonosné vrstvy, využívanie povrchovej geotermálnej energie sa rozšírilo vďaka tepelným čerpadlám, ktoré možno nainštalovať takmer všade. To platí aj v prípade Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, trh sa v súčasnosti rozvíja i vo Francúzku a v krajinách Beneluxu.

Geotermálna energia sa využíva v rôznych oblastiach, ako sú výroba elektriny, siete ústredného vykurovania alebo individuálne systémy – geotermálne tepelné čerpadlá, ďalej vykurovanie skleníkov, chov rýb a produkcia morských rias (spirulina), procesy sušenia v poľnohospodárstve, agropotravinársvo, drevársky priemysel a podobe. Uplatnenie nachádza aj v projektoch odsoľovania morskej vody na gréckych ostrovoch. Francúzky kaviár z Mios (Aquitaine) alebo grécka špargľa z Xanthi vďačia za svoju existenciu práve geotermálnej energii. V kotlinách s hlbokými vodonosnými vrstvami, napríklad v Maďarsku alebo vo Francúzsku a v oblastiach s horúcimi prameňmi, sa geotermálna technológia môže využívať pri rôznych teplotách.

Máte nejaké otázky? Kontaktujte nás!